?ím zatepli? dom?
05.09.2011 |
V sú?asnosti sa mnohých starších domov dotýkajú problémy spôsobené nedostato?nou tepelnou ochranou. Domy našich rodi?ov ?i starých rodi?ov sú z plných pálených alebo nepálených tehál, tie o nie?o novšie zasa zvä?ša z pórobetónu alebo ?ah?ených tvaroviek s omietkou, ktorá mala plni? tepelnoizola?nú funkciu. Sú?asnos? však kladie ove?a vyššie nároky na tepelnú ochranu budov, preto sa dnes hovorí o zatep?ovaní ve?mi ?asto.
|
Pre?o zatep?ova?
Dôvodov je nieko?ko a môžeme ich rozdeli? do dvoch skupín. Nás ako bežných užívate?ov zaujímajú predovšetkým ekonomické argumenty. Tou najpodstatnejšou a najrýchlejšie sa odzrkad?ujúcou zmenou sú nižšie náklady na vykurovanie, ktoré inak môžu tvori? až 40 % výdajov v rozpo?te bežnej slovenskej domácnosti. To pri dnešných cenách palív a energie iste nie je zanedbate?ná ?as?. Ak potrebujeme menej tepla na vykúrenie nášho domu, potom je logické, že nám posta?í menší kotol, tenšie rozvody, a dokonca i naša vykurovacia sezóna je o nieko?ko dní kratšia.
?alšou skupinou sú technické dôvody zatep?ovania. Dostato?ne izolovaný dom je chránený pred poruchami a dodato?ným zateplením dokonca dokážeme stavbu niektorých porúch zbavi?. Zateplený dom má aj lepšie akumula?né vlastnosti. To znamená, že dom môže lepšie využi? energiu dopadajúcich slne?ných lú?ov, ale zárove? si v lete, v ?ase ve?kých horú?av, ve?mi dlho uchováva príjemný chládok.

Najbežnejšie materiály na zateplenie
Výber zatep?ovacích materiálov je ?oraz širší a vyzna? sa v ?om je pre laika neraz ve?mi náro?né. Neexistuje univerzálna rada, ktorý materiál je najlepší. Každý má svoje výhody i nevýhody, takže definitívna vo?ba konkrétneho materiálu bude napokon závisie? najmä od našich osobných preferencií (a od množstva financií, ktoré hodláme do zateplenia investova?). Neuškodí, ak sa poradíme so známymi, ktorí majú so zatep?ovaním skúsenosti, s predajcami, realizátormi, prípadne sa porozhliadneme po internetových stránkach výrobcov.
Polystyrén
Expandovaný polystyrén (EPS) sa vyrába tavením a spenením. Má nízky sú?inite? tepelnej vodivosti (okolo 0,04 W/(m . K)) a malú objemovú hmotnos?. Jeho nevýhodou sú pomerne ve?ké objemové zmeny a vysoká nasiakavos?. Nemôžeme ho použi? na miesta, kde by mohla teplota vystúpi? nad 70 °C. Používame ho na izoláciu podláh, stien (okrem vonkajšej izolácie suterénnej steny) a dvojpláš?ových striech. Nevýhody nasiakavosti expandovaného polystyrénu odstránila výroba extrudovaného polystyrénu (XPS). Výsledkom je uzavretá bunková štruktúra, v?aka ktorej má výsledný polystyrén vynikajúce vlastnosti. Nemá tendencie zmrš?ova? sa, je takmer nenasiakavý a sú?inite? jeho tepelnej vodivosti je iba 0,03 W/(m . K). Rovnako ako penový polystyrén však neodoláva vysokým teplotám. Môžeme ho použi? najmä na izoláciu základov, stien a podláh.
Penový polyuretán
Je najú?innejšou tepelnou izoláciou. Jeho sú?inite? tepelnej vodivosti je 0,02 až 0,035 W/(m . K). Rozlišujeme mäkký polyuretán a tvrdú polyuretánovú penu. Mäkký je známy aj pod názvom molitan a v stavebníctve sa takmer vôbec nepoužíva. Tvrdý penový polyuretán môžeme použi? na ploché a šikmé strechy, na steny suterénov ako poistnú hydroizoláciu a všade tam, kde nie je izolácia chránená proti vlhkosti.
Penový polyetylén
Jeho výhodou v porovnaní s inými materiálmi je, že je ohybný, pružný a nenasiakavý. Má sú?inite? tepelnej vodivosti 0,04 W/(m . K). Nie je odolný proti teplotám nad 80 °C. Na zateplenie fasády nie je vhodný, môžeme ho použi? najmä na izoláciu potrubí a do plávajúcich podláh.
Penové sklo
Vyrába sa spenením sklenej drviny spolu s práškovým uhlím. Pretože tento izola?ný materiál má uzavreté póry, je nenasiakavý. Dokáže odoláva? extrémnym teplotám a má vysokú pevnos? v tlaku. Používame ho najmä na miestach, kde bude izolácia za?ažená, ako sú ploché strechy a terasy, a na izoláciu stien vystavených pôsobeniu vody – steny suterénu.

Minerálna vlna
Vyrába sa drvením, tavením a rozvlák?ovaním viacerých druhov horniny. Pod?a základnej suroviny rozoznávame sklenú a kamennú vlnu. Pre spotrebite?a je hlavný rozdiel medzi oboma vlnami v ich objemovej hmotnosti (v hustote). Sklená vlna je ?ahká, mäkká a trvalo elastická. Vä?šinou ju kúpime zrolovanú a stla?enú až na jednu tretinu svojho objemu. Niektoré výrobky majú na vrchnej strane priamo integrovanú parozábranu.
Kamenná vlna má dvoj- až desa?násobne vä?šiu hustotu ako sklená vlna, je tvrdšia. Predáva sa vo forme dosiek vo svojom pôvodnom objeme. Vzh?adom na široké spektrum dosiek z minerálnej vlny môže by? ich sú?inite? tepelnej vodivosti 0,035 až 0,076 W/(m . K). Tento materiál znáša vysoké teploty. Nijaký výrobok z minerálnej vlny však nesmie prís? do kontaktu s vodou. Dosky z minerálnej vlny môžeme použi? na izoláciu šikmých striech, stien, potrubí, podláh a plochých striech. Kamenná vlna v?aka odolnosti proti tlaku znesie aj za?aženie, preto ju môžeme použi? aj ako za?ažovanú izoláciu.
Perlit
Materiál vyrobený zahriatím expandovaných hornín znáša vysokú teplotu a je nasiakavý. Používame ho vo forme násypov alebo ho pridávame do betónu, malty a omietky, ?ím zlepšuje ich tepelnoizola?né vlastnosti. Materiál odoláva škodcom i hnilobe.
Drevená vlna
Lisovanú spolu s cementom do dosiek ju poznáme pod názvom heraklit. Materiál sa vyzna?uje dobrou tepelnou akumuláciou, dobre drží omietku, jeho tepelnoizola?né vlastnosti sú však v porovnaní s ostatnými spomínanými materiálmi horšie. Preto dosky z drevenej vlny vä?šinou používame v kombinácii s minerálnou vlnou. Využijeme ich aj v interiéri.
Pórobetónové dosky
Nedávno sa na trhu objavil nový zatep?ovací materiál na báze pórobetónu. Ide o od?ah?ený pórobetón, ktorý má porovnate?né tepelnoizola?né schopnosti ako tradi?né tepelné izolácie rovnakej hrúbky (sú?inite? jeho tepelnej vodivosti je 0,045 W/(m . K)). Pritom si však zachováva všetky dôležité vlastnosti pórobetónu, ako je minimálny difúzny odpor, ?ahké opracovanie (nemá vláknitú štruktúru), vysoká mechanická odolnos? a dobré požiarnoizola?né schopnosti (dosky sú nehor?avé a sp??ajú kritériá triedy A1 pod?a príslušnej európskej normy). Môžeme ho dokonca omieta? tradi?nými omietkami ur?enými na pórobetónové tvárnice. Ak pórobetónovými doskami zatep?ujeme objekt postavený z pórobetónových tvárnic, dostaneme tak homogénnu štruktúru celej steny, umož?ujúcu difúzny prechod vodných pár, ?o prispieva k zdravej klíme v takto zateplenom dome.
Odkia? uniká teplo – kam s tepelnou izoláciou
Budova je nežiaducimi prestupmi tepla ohrozená na všetkých stykoch s exteriérom, prípadne s nevykurovanou ?as?ou budovy. Inými slovami – teplo môže unika? z budovy stenami, strechou, základmi, otvormi v konštrukcii, podlahou nad nevykurovaným suterénom, podlahou nad terénom alebo aj vnútornými stenami medzi dvoma rozdielne vykurovanými prevádzkami. Okrem toho môžu na konštrukcii vznika? tepelné mosty na rozhraniach rôznych materiálov a pri zmenách tvaru konštrukcie. Ak sa rozhodneme zatepli? si dom, musíme pamäta? na to, že iba kompletné zateplenie všetkých miest a plôch vrátane detailov môže prinies? žiaduci výsledok. Zatepli? napríklad iba steny a okná, a strechu ponecha? v pôvodnom, nevyhovujúcom stave, to je ako opravi? strechu iba na jej vä?šmi deravej polovici.

Zatep?ovanie obvodových stien
Obvodová stena musí chráni? vnútorné priestory budovy proti poveternostným vplyvom, proti nízkej i vysokej teplote, jednoducho proti všetkému, ?o by mohlo narúša? vnútornú tepelnú pohodu. Únik tepla obvodovým pláš?om tvorí až jednu tretinu celkových tepelných strát budovy. Ak upev?ujeme izoláciu priamo na vonkajší povrch konštrukcie a aj po zateplení sú všetky vrstvy steny v tesnom spojení, ide o kontaktné zatep?ovanie. Zatep?ovanie, v ktorom je povrchová vrstva oddelená od tepelnej izolácie vzduchovou vrstvou, sa nazýva odvetrané.
Kontaktný zatep?ovací systém
Je najrozšírenejším a v istých podmienkach aj najlacnejším zatep?ovacím systémom obvodovej steny z exteriéru. Ide o zatep?ovanie mokrým procesom. Vrstvy sú z interiérovej strany k exteriérovej v tomto poradí: obvodová stena s lepiacou maltou, tepelnoizola?ná vrstva, výstužná vrstva (rohože, pletivá, mriežky), povrchová vrstva. Hrúbka tepelnej izolácie môže by? rôzna, ?o závisí od použitého typu izolantu. Pohybuje sa v rozpätí od 8 do 16 cm. K podkladu (t. j. k existujúcej konštrukcii) môže by? tepelný izolant prilepený celoplošne, pásovo, prípadne bodovo alebo pripevnený mechanicky tanierovými kotvami, ktorých po?et a rozmiestnenie ur?uje statické výpo?et. Výhodami kontaktného zatep?ovania sú jeho jednoduchos? a výkonnos?. Poskytuje neobmedzenú farebnos? a vieme ho pomerne ?ahko opravi?. Nie je však vhodné do vlhkých prevádzok a nevýhodou je aj možnos? zateplenia iba pri ur?itých klimatických podmienkach.
Odvetraný zatep?ovací systém
Nazývame ho i montovaný, pretože pri jeho realizácii uplat?ujeme suché procesy. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizola?ná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizola?nú vrstvu zvy?ajne tvoria minerálnovláknité dosky, ktorých hrúbka býva vä?šia ako hrúbka izolácie kontaktného zateplenia. K podkladu ich pripev?ujeme rovnakými kotvami ako pri kontaktnom zatep?ovaní. Odvetraný zatep?ovací systém je najbezpe?nejší z h?adiska kondenzácie vodnej pary a je vhodný i do vlhkých prevádzok. Výhodou je aj možnos? vykonáva? montáž v každom ro?nom období.
?alšie možnosti zateplenia z exteriéru
Na zateplenie obvodového pláš?a z exteriéru môžeme použi? aj tepelnoizola?né omietky. Tepelnoizola?né vlastnosti dodávajú omietke zvy?ajne vy?ah?ené izola?né granule – perlit, penový polystyrén at?. Medzi jej výhody patria (pri istých podmienkach) nižšia cena a príjemný vzh?ad. Omietka ?ahko kopíruje ?lenitosti fasády a zvyšuje tepelnoakumula?nú schopnos? steny. Na druhej strane však ú?innos? tepelnoizola?nej omietky nie je vysoká a jej hrúbka je limitovaná.
Zatep?ovanie z interiéru
Krajným riešením zateplenia je zatep?ovanie z interiéru. Pristupujeme k nemu len vtedy, ke? nie je možné budovu zatepli? z vonkajšej strany. Pri zateplení z interiéru vznikajú tepelné mosty v miestach stropov a znižuje sa schopnos? stien akumulova? teplo. Okrem toho pri takomto riešení je vystavená ú?inkom mrazu celá konštrukcia, v ktorej môže kondenzova? vodná para, ?o zvyšuje pravdepodobnos? vzniku plesní. Ale aj zateplenie zvnútra je lepšie, ako ponecha? obvodovú stenu úplne bez neho. Ak k takémuto spôsobu zateplenia pristúpime zodpovedne, môže bez vä?ších problémov spo?ahlivo plni? svoju funkciu.
Na šikmej ploche
Zobytnenie podkroví prinieslo so sebou otázku zateplenia strešnej konštrukcie. Postup pri tomto druhu zateplenia nie je univerzálny, musíme sa rozhodnú? pre konkrétny typ izolácie, ur?i? si jej hrúbku a vybra? si spôsob jej uloženia. Naj?astejšie sa používajú minerálna vlna a polystyrén (v poslednom ?ase i pórobetónové dosky), ktoré dokážu najú?innejšie izolova? a zatepli? krovy. Hrúbku tepelnej izolácie ovplyv?ujú vonkajšia a vnútorná teplota, prúdenie vzduchu a vlhkos?. Vonkajšia teplota závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky, teda priamo od miesta, na ktorom stojí stavba. Vnútorná teplota závisí od druhu miestnosti, ktorá sa nachádza v podkroví.

Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou je základným faktorom pri navrhovaní hrúbky tepelnej izolácie. Minimálna hrúbka izolácie šikmej strechy je 16 cm, za dosta?ujúcu možno ozna?i? hrúbku 18 až 20 cm. Hrúbka izolácie bez splnenia ?alších podmienok, samozrejme, nezaru?uje dobre zateplenú strechu. Uloženie tepelnej izolácie Tepelnú izoláciu môžeme umiestni? v štyroch základných polohách:
- medzi krokvami,
- pod krokvami,
- nad krokvami,
- kombinovane medzi krokvami a pod krokvami.
Každý typ uloženia si vyžaduje samostatný prístup. Najmenej vhodné je uloženie izolácie medzi krokvy, pretože drevené krokvy v tejto skladbe strechy vytvárajú tepelné mosty – pôsobia ako vodi?e a umož?ujú únik tepla z podkrovných priestorov von. Zárove? zvyšujú riziko vzniku plesní v interiéri kondenzáciou vodnej pary v konštrukcii. Nedostatky uloženia izolácie medzi krokvy tlmí doplnková tepelná izolácia, ktorú pridávame pod krokvy a vkladáme medzi laty nesúce podh?ad. Pre túto vrstvu sú najvhodnejšie rohože zo sklených vláken, ktoré najlepšie vyplnia ?asto ve?ké nerovnosti medzi jednotlivými krokvami. V takejto skladbe strechy musíme použi? parozábranu z interiérovej strany. Parozábrana je hydroizola?ná fólia, ktorá zabra?uje prenikaniu nielen vody, ale aj vodnej pary. Keby sa do konštrukcie strechy a do izolácie dostala vlhkos?, izolácia by stratila ú?innos?. Následne by hrozilo poškodenie krovu a iste by sme sa nevyhli plesniam na stenách podkrovia.
Mohlo by vás tiež zauja?:
Parozábrana bude správne fungova?, ak dokonale utesníme spoje aj medzi jej jednotlivými ?as?ami, aj všetky jej ukon?enia a pripojenia na okolité strešné prvky. Spôsob ukladania izolácie pod krokvy sa ve?mi nevyužíva, pretože výrazne znižuje svetlú výšku podkrovia. Pri tomto spôsobe je ú?inok krokiev – tepelných mostov – dos? obmedzený. Ukladanie tepelnej izolácie nad krokvy je ve?mi výhodné, ak chceme v podkroví prizna? konštrukciu krovu – ponecha? vidite?né krokvy. Ke?že pri tomto spôsobe uloženia vytvárame celistvú vrstvu izolácie, problém tepelných mostov v mieste krokiev je vylú?ený. Ak izoláciu ukladáme v dvoch vrstvách (samozrejme, pri správnom vyriešení detailov), dá sa hovori? o úplnej eliminácii tepelných mostov.
Ako vidíme, sú?asná éra zatep?ovania nie je len módnou vlnou, ale kopíruje reálne požiadavky na komfort bývania a v neposlednom rade i snahu minimalizova? tepelné (a teda i finan?né) straty domácnosti. Dobre zateplený dom nám tak okrem príjemného bývania prináša i úsporu energie. A tá nie je dôležitá len pre našu pe?aženku, ale aj pre našu planétu.
Text: Milan Bohunický, Denisa Urminská
Foto: Baumix, Isover, Knauf Insulation, prof. Jozef Oláh, Rigips, Rockwool, Xella
Zdroj: ?asopis Urob si sám
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SLOVENSKÝ PROJEKT MERANÍ GEOPATOGÉNNYCH ZÓN a GEOANOMÁLIÍ

Projekt meraní Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) prebieha za ú?elom štatistického vyhodnocovania podielu negatívnych zón v obydliach na celom Slovensku. Postupne bude vytvorená mapa s vyhodnotením lokalít viac, alebo menej vhodných na bývanie z h?adiska štatistického výskytu geoanomálií a geopatogénnych zón. agentúra INGFOUR s.r.o. realizuje výjazdové merania Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) pod vybranými obydliami na celom Slovensku. Za ú?elom vyhodnotenia štatistického a geologického rozloženia geoanomálií pod obývanými oblas?ami. Zárove? sa sleduje aj vplyv ur?itých architektonických prvkov obydlí, ktoré samy o sebe vedia ur?itým spôsobom eliminova? geoanomálie a GPZ.
Zameraním geopatogénnych zón vo Vašom obydlí zistíte aké opatrenia urobi?, aby ste sa doma cítili naozaj dobre. Napríklad jednoduchou zmenou umiestnenia miest kde spíte alebo sa najdlhšie zdržujete mimo geopatogénnych zón . Viac informácií: TU
Pozri tiež:
Levandu?a lekárska priamo od pestovate?ky: www.byvajme.sk/levandula
|