Čím zatepliť dom
 
Pridan: 02.07.2013  
 

Čím zatepliť dom?

05.09.2011  |

Čím zatepliť dom?V súčasnosti sa mnohých starších domov dotýkajú problémy spôsobené nedostatočnou tepelnou ochranou. Domy našich rodičov či starých rodičov sú z plných pálených alebo nepálených tehál, tie o niečo novšie zasa zväčša z pórobetónu alebo ľahčených tvaroviek s omietkou, ktorá mala plniť tepelnoizolačnú funkciu. Súčasnosť však kladie oveľa vyššie nároky na tepelnú ochranu budov, preto sa dnes hovorí o zatepľovaní veľmi často.

Prečo zatepľovať
Dôvodov je niekoľko a môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín. Nás ako bežných užívateľov zaujímajú predovšetkým ekonomické argumenty. Tou najpodstatnejšou a najrýchlejšie sa odzrkadľujúcou zmenou sú nižšie náklady na vykurovanie, ktoré inak môžu tvoriť až 40 % výdajov v rozpočte bežnej slovenskej domácnosti. To pri dnešných cenách palív a energie iste nie je zanedbateľná časť. Ak potrebujeme menej tepla na vykúrenie nášho domu, potom je logické, že nám postačí menší kotol, tenšie rozvody, a dokonca i naša vykurovacia sezóna je o niekoľko dní kratšia.


Ďalšou skupinou sú technické dôvody zatepľovania. Dostatočne izolovaný dom je chránený pred poruchami a dodatočným zateplením dokonca dokážeme stavbu niektorých porúch zbaviť. Zateplený dom má aj lepšie akumulačné vlastnosti. To znamená, že dom môže lepšie využiť energiu dopadajúcich slnečných lúčov, ale zároveň si v lete, v čase veľkých horúčav, veľmi dlho uchováva príjemný chládok.


Kamenná vlna je tvrdšia ako sklená vlna, preto má tvar dosiek.

Najbežnejšie materiály na zateplenie

Výber zatepľovacích materiálov je čoraz širší a vyznať sa v ňom je pre laika neraz veľmi náročné. Neexistuje univerzálna rada, ktorý materiál je najlepší. Každý má svoje výhody i nevýhody, takže definitívna voľba konkrétneho materiálu bude napokon závisieť najmä od našich osobných preferencií (a od množstva financií, ktoré hodláme do zateplenia investovať). Neuškodí, ak sa poradíme so známymi, ktorí majú so zatepľovaním skúsenosti, s predajcami, realizátormi, prípadne sa porozhliadneme po internetových stránkach výrobcov.

Polystyrén
Expandovaný polystyrén (EPS) sa vyrába tavením a spenením. Má nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti (okolo 0,04 W/(m . K)) a malú objemovú hmotnosť. Jeho nevýhodou sú pomerne veľké objemové zmeny a vysoká nasiakavosť. Nemôžeme ho použiť na miesta, kde by mohla teplota vystúpiť nad 70 °C. Používame ho na izoláciu podláh, stien (okrem vonkajšej izolácie suterénnej steny) a dvojplášťových striech. Nevýhody nasiakavosti expandovaného polystyrénu odstránila výroba extrudovaného polystyrénu (XPS). Výsledkom je uzavretá bunková štruktúra, vďaka ktorej má výsledný polystyrén vynikajúce vlastnosti. Nemá tendencie zmršťovať sa, je takmer nenasiakavý a súčiniteľ jeho tepelnej vodivosti je iba 0,03 W/(m . K). Rovnako ako penový polystyrén však neodoláva vysokým teplotám. Môžeme ho použiť najmä na izoláciu základov, stien a podláh.

Polystyrénový kontaktný zatepľovací systém Manipulácia s pórobetónovými doskami je veľmi jednoduchá.


Penový polyuretán
Je najúčinnejšou tepelnou izoláciou. Jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,02 až 0,035 W/(m . K). Rozlišujeme mäkký polyuretán a tvrdú polyuretánovú penu. Mäkký je známy aj pod názvom molitan a v stavebníctve sa takmer vôbec nepoužíva. Tvrdý penový polyuretán môžeme použiť na ploché a šikmé strechy, na steny suterénov ako poistnú hydroizoláciu a všade tam, kde nie je izolácia chránená proti vlhkosti.

Penový polyetylén
Jeho výhodou v porovnaní s inými materiálmi je, že je ohybný, pružný a nenasiakavý. Má súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,04 W/(m . K). Nie je odolný proti teplotám nad 80 °C. Na zateplenie fasády nie je vhodný, môžeme ho použiť najmä na izoláciu potrubí a do plávajúcich podláh.

Penové sklo
Vyrába sa spenením sklenej drviny spolu s práškovým uhlím. Pretože tento izolačný materiál má uzavreté póry, je nenasiakavý. Dokáže odolávať extrémnym teplotám a má vysokú pevnosť v tlaku. Používame ho najmä na miestach, kde bude izolácia zaťažená, ako sú ploché strechy a terasy, a na izoláciu stien vystavených pôsobeniu vody – steny suterénu.

Pórobetónové dosky môžeme použiť aj ako protipožiarnu ochranu vnútorných stien a stropov.

Minerálna vlna
Vyrába sa drvením, tavením a rozvlákňovaním viacerých druhov horniny. Podľa základnej suroviny rozoznávame sklenú a kamennú vlnu. Pre spotrebiteľa je hlavný rozdiel medzi oboma vlnami v ich objemovej hmotnosti (v hustote). Sklená vlna je ľahká, mäkká a trvalo elastická. Väčšinou ju kúpime zrolovanú a stlačenú až na jednu tretinu svojho objemu. Niektoré výrobky majú na vrchnej strane priamo integrovanú parozábranu.

Kamenná vlna má dvoj- až desaťnásobne väčšiu hustotu ako sklená vlna, je tvrdšia. Predáva sa vo forme dosiek vo svojom pôvodnom objeme. Vzhľadom na široké spektrum dosiek z minerálnej vlny môže byť ich súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,035 až 0,076 W/(m . K). Tento materiál znáša vysoké teploty. Nijaký výrobok z minerálnej vlny však nesmie prísť do kontaktu s vodou. Dosky z minerálnej vlny môžeme použiť na izoláciu šikmých striech, stien, potrubí, podláh a plochých striech. Kamenná vlna vďaka odolnosti proti tlaku znesie aj zaťaženie, preto ju môžeme použiť aj ako zaťažovanú izoláciu.

Perlit
Materiál vyrobený zahriatím expandovaných hornín znáša vysokú teplotu a je nasiakavý. Používame ho vo forme násypov alebo ho pridávame do betónu, malty a omietky, čím zlepšuje ich tepelnoizolačné vlastnosti. Materiál odoláva škodcom i hnilobe.

Čím zatepliť dom? - obrázok 11357 Čím zatepliť dom? - obrázok 11356


Drevená vlna
Lisovanú spolu s cementom do dosiek ju poznáme pod názvom heraklit. Materiál sa vyznačuje dobrou tepelnou akumuláciou, dobre drží omietku, jeho tepelnoizolačné vlastnosti sú však v porovnaní s ostatnými spomínanými materiálmi horšie. Preto dosky z drevenej vlny väčšinou používame v kombinácii s minerálnou vlnou. Využijeme ich aj v interiéri.

Pórobetónové dosky
Nedávno sa na trhu objavil nový zatepľovací materiál na báze pórobetónu. Ide o odľahčený pórobetón, ktorý má porovnateľné tepelnoizolačné schopnosti ako tradičné tepelné izolácie rovnakej hrúbky (súčiniteľ jeho tepelnej vodivosti je 0,045 W/(m . K)). Pritom si však zachováva všetky dôležité vlastnosti pórobetónu, ako je minimálny difúzny odpor, ľahké opracovanie (nemá vláknitú štruktúru), vysoká mechanická odolnosť a dobré požiarnoizolačné schopnosti (dosky sú nehorľavé a spĺňajú kritériá triedy A1 podľa príslušnej európskej normy). Môžeme ho dokonca omietať tradičnými omietkami určenými na pórobetónové tvárnice. Ak pórobetónovými doskami zatepľujeme objekt postavený z pórobetónových tvárnic, dostaneme tak homogénnu štruktúru celej steny, umožňujúcu difúzny prechod vodných pár, čo prispieva k zdravej klíme v takto zateplenom dome.

Odkiaľ uniká teplo – kam s tepelnou izoláciou
Budova je nežiaducimi prestupmi tepla ohrozená na všetkých stykoch s exteriérom, prípadne s nevykurovanou časťou budovy. Inými slovami – teplo môže unikať z budovy stenami, strechou, základmi, otvormi v konštrukcii, podlahou nad nevykurovaným suterénom, podlahou nad terénom alebo aj vnútornými stenami medzi dvoma rozdielne vykurovanými prevádzkami. Okrem toho môžu na konštrukcii vznikať tepelné mosty na rozhraniach rôznych materiálov a pri zmenách tvaru konštrukcie. Ak sa rozhodneme zatepliť si dom, musíme pamätať na to, že iba kompletné zateplenie všetkých miest a plôch vrátane detailov môže priniesť žiaduci výsledok. Zatepliť napríklad iba steny a okná, a strechu ponechať v pôvodnom, nevyhovujúcom stave, to je ako opraviť strechu iba na jej väčšmi deravej polovici.

Čím zatepliť dom? - obrázok 11351

Zatepľovanie obvodových stien
Obvodová stena musí chrániť vnútorné priestory budovy proti poveternostným vplyvom, proti nízkej i vysokej teplote, jednoducho proti všetkému, čo by mohlo narúšať vnútornú tepelnú pohodu. Únik tepla obvodovým plášťom tvorí až jednu tretinu celkových tepelných strát budovy. Ak upevňujeme izoláciu priamo na vonkajší povrch konštrukcie a aj po zateplení sú všetky vrstvy steny v tesnom spojení, ide o kontaktné zatepľovanie. Zatepľovanie, v ktorom je povrchová vrstva oddelená od tepelnej izolácie vzduchovou vrstvou, sa nazýva odvetrané.

Kontaktný zatepľovací systém
Je najrozšírenejším a v istých podmienkach aj najlacnejším zatepľovacím systémom obvodovej steny z exteriéru. Ide o zatepľovanie mokrým procesom. Vrstvy sú z interiérovej strany k exteriérovej v tomto poradí: obvodová stena s lepiacou maltou, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva (rohože, pletivá, mriežky), povrchová vrstva. Hrúbka tepelnej izolácie môže byť rôzna, čo závisí od použitého typu izolantu. Pohybuje sa v rozpätí od 8 do 16 cm. K podkladu (t. j. k existujúcej konštrukcii) môže byť tepelný izolant prilepený celoplošne, pásovo, prípadne bodovo alebo pripevnený mechanicky tanierovými kotvami, ktorých počet a rozmiestnenie určuje statické výpočet. Výhodami kontaktného zatepľovania sú jeho jednoduchosť a výkonnosť. Poskytuje neobmedzenú farebnosť a vieme ho pomerne ľahko opraviť. Nie je však vhodné do vlhkých prevádzok a nevýhodou je aj možnosť zateplenia iba pri určitých klimatických podmienkach.

Odvetraný zatepľovací systém
Nazývame ho i montovaný, pretože pri jeho realizácii uplatňujeme suché procesy. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizolačná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizolačnú vrstvu zvyčajne tvoria minerálnovláknité dosky, ktorých hrúbka býva väčšia ako hrúbka izolácie kontaktného zateplenia. K podkladu ich pripevňujeme rovnakými kotvami ako pri kontaktnom zatepľovaní. Odvetraný zatepľovací systém je najbezpečnejší z hľadiska kondenzácie vodnej pary a je vhodný i do vlhkých prevádzok. Výhodou je aj možnosť vykonávať montáž v každom ročnom období.


Pri aplikácii parozábrany dbáme o to, aby sme poriadne utesnili všetky presahy a napojenia detailov. Pri aplikácii parozábrany dbáme o to, aby sme poriadne utesnili všetky presahy a napojenia detailov.

Ďalšie možnosti zateplenia z exteriéru

Na zateplenie obvodového plášťa z exteriéru môžeme použiť aj tepelnoizolačné omietky. Tepelnoizolačné vlastnosti dodávajú omietke zvyčajne vyľahčené izolačné granule – perlit, penový polystyrén atď. Medzi jej výhody patria (pri istých podmienkach) nižšia cena a príjemný vzhľad. Omietka ľahko kopíruje členitosti fasády a zvyšuje tepelnoakumulačnú schopnosť steny. Na druhej strane však účinnosť tepelnoizolačnej omietky nie je vysoká a jej hrúbka je limitovaná.

Zatepľovanie z interiéru
Krajným riešením zateplenia je zatepľovanie z interiéru. Pristupujeme k nemu len vtedy, keď nie je možné budovu zatepliť z vonkajšej strany. Pri zateplení z interiéru vznikajú tepelné mosty v miestach stropov a znižuje sa schopnosť stien akumulovať teplo. Okrem toho pri takomto riešení je vystavená účinkom mrazu celá konštrukcia, v ktorej môže kondenzovať vodná para, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku plesní. Ale aj zateplenie zvnútra je lepšie, ako ponechať obvodovú stenu úplne bez neho. Ak k takémuto spôsobu zateplenia pristúpime zodpovedne, môže bez väčších problémov spoľahlivo plniť svoju funkciu.


Na šikmej ploche

Zobytnenie podkroví prinieslo so sebou otázku zateplenia strešnej konštrukcie. Postup pri tomto druhu zateplenia nie je univerzálny, musíme sa rozhodnúť pre konkrétny typ izolácie, určiť si jej hrúbku a vybrať si spôsob jej uloženia. Najčastejšie sa používajú minerálna vlna a polystyrén (v poslednom čase i pórobetónové dosky), ktoré dokážu najúčinnejšie izolovať a zatepliť krovy. Hrúbku tepelnej izolácie ovplyvňujú vonkajšia a vnútorná teplota, prúdenie vzduchu a vlhkosť. Vonkajšia teplota závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky, teda priamo od miesta, na ktorom stojí stavba. Vnútorná teplota závisí od druhu miestnosti, ktorá sa nachádza v podkroví.

Sklená vlna je mäkká a elastická, kúpime ju stlačenú až na jednu tretinu svojho objemu.

Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou je základným faktorom pri navrhovaní hrúbky tepelnej izolácie. Minimálna hrúbka izolácie šikmej strechy je 16 cm, za dostačujúcu možno označiť hrúbku 18 až 20 cm. Hrúbka izolácie bez splnenia ďalších podmienok, samozrejme, nezaručuje dobre zateplenú strechu.  Uloženie tepelnej izolácie Tepelnú izoláciu môžeme umiestniť v štyroch základných polohách:
  • medzi krokvami,
  • pod krokvami,
  • nad krokvami,
  • kombinovane medzi krokvami a pod krokvami.
Každý typ uloženia si vyžaduje samostatný prístup. Najmenej vhodné je uloženie izolácie medzi krokvy, pretože drevené krokvy v tejto skladbe strechy vytvárajú tepelné mosty – pôsobia ako vodiče a umožňujú únik tepla z podkrovných priestorov von. Zároveň zvyšujú riziko vzniku plesní v interiéri kondenzáciou vodnej pary v konštrukcii. Nedostatky uloženia izolácie medzi krokvy tlmí doplnková tepelná izolácia, ktorú pridávame pod krokvy a vkladáme medzi laty nesúce podhľad. Pre túto vrstvu sú najvhodnejšie rohože zo sklených vláken, ktoré najlepšie vyplnia často veľké nerovnosti medzi jednotlivými krokvami. V takejto skladbe strechy musíme použiť parozábranu z interiérovej strany. Parozábrana je hydroizolačná fólia, ktorá zabraňuje prenikaniu nielen vody, ale aj vodnej pary. Keby sa do konštrukcie strechy a do izolácie dostala vlhkosť, izolácia by stratila účinnosť. Následne by hrozilo poškodenie krovu a iste by sme sa nevyhli plesniam na stenách podkrovia.


Parozábrana bude správne fungovať, ak dokonale utesníme spoje aj medzi jej jednotlivými časťami, aj všetky jej ukončenia a pripojenia na okolité strešné prvky. Spôsob ukladania izolácie pod krokvy sa veľmi nevyužíva, pretože výrazne znižuje svetlú výšku podkrovia. Pri tomto spôsobe je účinok krokiev – tepelných mostov – dosť obmedzený. Ukladanie tepelnej izolácie nad krokvy je veľmi výhodné, ak chceme v podkroví priznať konštrukciu krovu – ponechať viditeľné krokvy. Keďže pri tomto spôsobe uloženia vytvárame celistvú vrstvu izolácie, problém tepelných mostov v mieste krokiev je vylúčený. Ak izoláciu ukladáme v dvoch vrstvách (samozrejme, pri správnom vyriešení detailov), dá sa hovoriť o úplnej eliminácii tepelných mostov.

Ako vidíme, súčasná éra zatepľovania nie je len módnou vlnou, ale kopíruje reálne požiadavky na komfort bývania a v neposlednom rade i snahu minimalizovať tepelné (a teda i finančné) straty domácnosti. Dobre zateplený dom nám tak okrem príjemného bývania prináša i úsporu energie. A tá nie je dôležitá len pre našu peňaženku, ale aj pre našu planétu.

Text: Milan Bohunický, Denisa Urminská
Foto: Baumix, Isover, Knauf Insulation, prof. Jozef Oláh, Rigips, Rockwool, Xella
Zdroj: časopis Urob si sám  


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
     SLOVENSKÝ  PROJEKT MERANÍ GEOPATOGÉNNYCH ZÓN a GEOANOMÁLIÍ


Geologicka-mapa-SR-FB

          Projekt meraní Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) prebieha za účelom štatistického vyhodnocovania podielu negatívnych zón v obydliach na celom Slovensku. Postupne bude vytvorená mapa s vyhodnotením lokalít viac, alebo menej vhodných na bývanie z hľadiska štatistického výskytu geoanomálií a geopatogénnych zón.  agentúra INGFOUR s.r.o. realizuje výjazdové merania Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) pod vybranými obydliami na celom Slovensku.  Za účelom vyhodnotenia štatistického a geologického rozloženia geoanomálií pod obývanými oblasťami. Zároveň sa sleduje aj vplyv určitých architektonických prvkov obydlí, ktoré samy o sebe vedia určitým spôsobom eliminovať  geoanomálie a GPZ.
           Zameraním geopatogénnych zón vo Vašom obydlí  zistíte aké opatrenia urobiť, aby ste sa doma cítili naozaj dobre. Napríklad jednoduchou zmenou umiestnenia miest kde spíte alebo sa najdlhšie zdržujete mimo geopatogénnych zón . Viac informácií: TU

 

Pozri tiež:

Levanduľa lekárska priamo od pestovateľky: www.byvajme.sk/levandula