Rastliny sú schopné prijíma? slne?nú energiu a uloži? ju. Pri fotosyntéze sa oxid uhli?itý CO₂ a voda premie?a na organickú látku a ostáva uchovaná v dreve ako energia. Pri spa?ovaní sa táto energia znova uvo??uje a využíva sa ako teplo. Príjem CO₂ pri raste dreva je rovnako ve?ký, ako množstvo uvo?neného CO₂ pri jeho spa?ovaní, t.j. drevo ako hmota je z h?adiska obsahu CO₂ neutrálne a tým neza?ažuje životné prostredie na rozdiel od fosílnych palív.

      Rôzne dreviny disponujú rozdielnou výhrevnos?ou a horia rozli?ným spôsobom. Všeobecne dávame prednos? tvrdému drevu ako je dub, buk, jase?, gaštan, ovocné dreviny. Horia krásnym plame?om a produkujú ve?a žeravých uhlíkov, ktoré akumulujú a dlho vyžarujú teplo. 

      Nech už vyberieme akéko?vek drevo, malo by by? dobre vysušené (podiel vody v suchom dreve dosahuje cca 20%). Vlhké drevo horí omnoho horšie, pretože ve?ká ?as? energie je spotrebovaná práve na odparenie vody obsiahnutej v dreve. Horiace vlhké drevo produkuje ve?a dymu (vysoký obsah dechtu), málo plame?ov a spôsobuje zanášanie ohniska, skla krbovej vložky, kotla a komína. Teda kúrenie vlhkým drevom je menej ekologické. 

      Ak chceme, aby drevo dobre vyschlo, musíme gulatinu naštiepa? na polienka a tie uloži? na dobre vetranom mieste, ktoré je chránené pred daž?om. Drevo sa suší zhruba dva roky. ?asom pod?a váhy polien odhadneme stupe? vyschnutia – ?ím sú suchšie, tým sú ?ahšie. Zárove? aj tón, ktorý vydávajú pri údere o seba je jasnejší. 

      Naj?astejšie odporú?ané drevo je z buka, najmä preto, lebo tento strom je u nás rozšírený a má vysokú výhrevnos? a ?o je dôležité - rýchlo schne. Drevo musí by? uskladnené pod prístreškom ihne? po spílení, rozrezaní a naštiepaní, v opa?nom prípade ve?mi rýchlo práchnivie a stráca výhrevnos?. 



Buk je sná? najlepšie a najvýhrevnejšie drevo - palivo u nás. 1 m³ má asi o 40% vyššiu výhrevnos? ako 1 m³ smreku. 

Gaštan jedlý je príbuzný buku, jeho drevo je hustejšie a kvalitnejšie, je vhodné aj na výrobu dosiek, trámov, sudov a ide o kvalitné kurivo s vysokou výhrevnos?ou. 

Dub je vynikajúce palivové drevo, ktoré však musí najskôr dva roky schnú? – na rozdiel od ostatných drevín – neprikryté pod šírym nebom. Dáž? ho zbaví trieslovín, ktoré obsahuje. Až potom je potrebné ho uskladni? pod prístrešok na jeden až dva roky, aby vyschlo. Má asi 70% výhrevnosti buku. Dáva krátky plame?, horí pozvo?na, dlho udržuje teplo. Je vhodnejší na vo?né (otvorené) ohnisko než do krbu (málo vzduchu). 

Jablo? horí pekným plame?om. Aj hruška a ?ereš?a. Jablo? a hruška majú asi 70 až 80% výhrevnosti bukového dreva a sú preto v tomto porovnate?né s dubom. 

?ereš?a a slivka majú ešte o nie?o vyššiu výhrevnos?. Slivka dáva dobre uhlie. Aj moruša má dobrú výhrevnos? a je dobrým palivom. Agát horí dobre, ale uhlie rýchlo zhasína a zanecháva mnoho popolu. 

Breza je listnatá drevina s mäkkým drevom. Má ve?kú výhrevnos? (ako dub), ale rýchlo horí; je používaná k rozhoreniu oh?a. Je to výborné palivo, pomocou ve?mi hor?avej brezovej kôry môžete založi? ohe? i za daždivého po?asia. 

Platan má výhrevné drevo a dáva trvalý plame?. 

Ostatné mäkké dreviny, ako je lipa, v?ba, gaštan ?i topo?, horia zle a majú slabú výhrevnos?. 

Ihli?nany uvol?ujú mnoho tepla, ale rýchle horia, vystre?ujú žhavé uhlíky, zanášajú komín. 

?udia, ktorí doteraz drevom ve?mi nekúrili, majú zlý odhad, ko?ko dreva napr. pri vykurovaní rodinného domu za zimu spotrebujú. Je to asi šes?násobok objemu, aký pri skladovaní zaberie ?ierne uhlie.

      Ak hodnotu 100 berieme do úvahy ako výhrevnos? bukového dreva, stupnica výhrevnosti rozli?ného dreva je nasledovná: