Rastliny sú schopné prijímaĹĄ slneÄŤnú energiu a uloĹľiĹĄ ju. Pri fotosyntéze sa oxid uhliÄŤitý CO₂ a voda premieĹ�a na organickú látku a ostáva uchovaná v dreve ako energia. Pri spaÄľovaní sa táto energia znova uvoÄľĹ�uje a vyuĹľíva sa ako teplo. Príjem CO₂ pri raste dreva je rovnako veÄľký, ako mnoĹľstvo uvoÄľneného CO₂ pri jeho spaÄľovaní, t.j. drevo ako hmota je z hÄľadiska obsahu CO₂ neutrálne a tým nezaĹĄaĹľuje Ĺľivotné prostredie na rozdiel od fosílnych palív.

      Rôzne dreviny disponujú rozdielnou výhrevnosĹĄou a horia rozliÄŤným spôsobom. Všeobecne dávame prednosĹĄ tvrdému drevu ako je dub, buk, jaseĹ�, gaštan, ovocné dreviny. Horia krásnym plameĹ�om a produkujú veÄľa Ĺľeravých uhlíkov, ktoré akumulujú a dlho vyĹľarujú teplo. 

      Nech uĹľ vyberieme akékoÄľvek drevo, malo by byĹĄ dobre vysušené (podiel vody v suchom dreve dosahuje cca 20%). Vlhké drevo horí omnoho horšie, pretoĹľe veÄľká ÄŤasĹĄ energie je spotrebovaná práve na odparenie vody obsiahnutej v dreve. Horiace vlhké drevo produkuje veÄľa dymu (vysoký obsah dechtu), málo plameĹ�ov a spôsobuje zanášanie ohniska, skla krbovej vloĹľky, kotla a komína. Teda kúrenie vlhkým drevom je menej ekologické. 

      Ak chceme, aby drevo dobre vyschlo, musíme gulatinu naštiepaĹĄ na polienka a tie uloĹľiĹĄ na dobre vetranom mieste, ktoré je chránené pred dažďom. Drevo sa suší zhruba dva roky. ÄŚasom podÄľa váhy polien odhadneme stupeĹ� vyschnutia – ÄŤím sú suchšie, tým sú Äľahšie. ZároveĹ� aj tón, ktorý vydávajú pri údere o seba je jasnejší. 

      NajÄŤastejšie odporúÄŤané drevo je z buka, najmä preto, lebo tento strom je u nás rozšírený a má vysokú výhrevnosĹĄ a ÄŤo je dôleĹľité - rýchlo schne. Drevo musí byĹĄ uskladnené pod prístreškom ihneÄŹ po spílení, rozrezaní a naštiepaní, v opaÄŤnom prípade veÄľmi rýchlo práchnivie a stráca výhrevnosĹĄ. 



Buk je snáÄŹ najlepšie a najvýhrevnejšie drevo - palivo u nás. 1 m³ má asi o 40% vyššiu výhrevnosĹĄ ako 1 m³ smreku. 

Gaštan jedlý je príbuzný buku, jeho drevo je hustejšie a kvalitnejšie, je vhodné aj na výrobu dosiek, trámov, sudov a ide o kvalitné kurivo s vysokou výhrevnosĹĄou. 

Dub je vynikajúce palivové drevo, ktoré však musí najskôr dva roky schnúĹĄ – na rozdiel od ostatných drevín – neprikryté pod šírym nebom. Dážď ho zbaví trieslovín, ktoré obsahuje. AĹľ potom je potrebné ho uskladniĹĄ pod prístrešok na jeden aĹľ dva roky, aby vyschlo. Má asi 70% výhrevnosti buku. Dáva krátky plameĹ�, horí pozvoÄľna, dlho udrĹľuje teplo. Je vhodnejší na voÄľné (otvorené) ohnisko neĹľ do krbu (málo vzduchu). 

JabloĹ� horí pekným plameĹ�om. Aj hruška a ÄŤerešĹ�a. JabloĹ� a hruška majú asi 70 aĹľ 80% výhrevnosti bukového dreva a sú preto v tomto porovnateÄľné s dubom. 

ÄŚerešĹ�a a slivka majú ešte o nieÄŤo vyššiu výhrevnosĹĄ. Slivka dáva dobre uhlie. Aj moruša má dobrú výhrevnosĹĄ a je dobrým palivom. Agát horí dobre, ale uhlie rýchlo zhasína a zanecháva mnoho popolu. 

Breza je listnatá drevina s mäkkým drevom. Má veÄľkú výhrevnosĹĄ (ako dub), ale rýchlo horí; je pouĹľívaná k rozhoreniu ohĹ�a. Je to výborné palivo, pomocou veÄľmi horÄľavej brezovej kôry môĹľete zaloĹľiĹĄ oheĹ� i za daĹľdivého poÄŤasia. 

Platan má výhrevné drevo a dáva trvalý plameĹ�. 

Ostatné mäkké dreviny, ako je lipa, vĹ•ba, gaštan ÄŤi topoÄľ, horia zle a majú slabú výhrevnosĹĄ. 

IhliÄŤnany uvolĹ�ujú mnoho tepla, ale rýchle horia, vystreÄľujú Ĺľhavé uhlíky, zanášajú komín. 

Ä˝udia, ktorí doteraz drevom veÄľmi nekúrili, majú zlý odhad, koÄľko dreva napr. pri vykurovaní rodinného domu za zimu spotrebujú. Je to asi šesĹĄnásobok objemu, aký pri skladovaní zaberie ÄŤierne uhlie.

      Ak hodnotu 100 berieme do úvahy ako výhrevnosĹĄ bukového dreva, stupnica výhrevnosti rozliÄŤného dreva je nasledovná: