Základné pojmy
Pri všetkých procesoch súvisiacich so zabezpečením zlepšenia tepelnej ochrany budovy sa používajú pojmy charakterizujúce zatepľovacie systémy a ich komponenty. Súvisia s výrobou, predajom, posudzovaním, navrhovaním, projektovaním, prípravou a realizáciou zatepľovania budov.
Činiteľ svetlosti (činiteľ svetelného odrazu) je činiteľ určujúci schopnosť vonkajšieho povrchu kontaktného zatepľovacieho systému v závislosti na farbe povrchovej malty odrážať, resp. pohlcovať tepelné žiarenie.
Doba spracovania mált je
vymedzenie časového úseku od začiatku zamiešania lepiacej malty, výstužnej malty a povrchovej malty do skončenia nanášania na povrch stavebnej konštrukcie.
Egalizačný náter je
náter zabezpečujúci zjednotenie farby povrchu a zvýšenie vodovzdornosti povrchovej vrstvy.
Faktor difúzneho odporu m vyjadruje schopnosť látky prepúšťať vodnú paru. Udáva, koľkokrát je difúzny odpor danej látky väčší, ako rovnako hrubá vrstva vzduchu pri tej istej teplote.
Lepiaca malta je hmota priľnavá na podklad, ktorého pomocou je možné vytvoriť spojovaciu vrstvu a pripevniť a zabezpečiť polohu tepelnej izolácie.
Kombinovaná lišta je kovový alebo plastový profil s nalepenou výstužnou mriežkou s vymedzeným presahom na obidve strany. Používa sa na vytváranie hrán nároží zatepľovacieho systému.
Kondenzačná zóna je
vymedzená časť hrúbky stavebnej konštrukcie, v ktorej nastáva kondenzácia vodnej pary difundujúcej cez stavebnú konštrukciu.
Kontaktný zatepľovací systém (KZS) je výrobok dodávaný ako systém zostavený z presne určených komponentov, ktorý sa pripevňuje lepením a mechanickým prichytávaním spravidla z vonkajšej strany obvodového plášťa, pričom jeho jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.
Kotevná dĺžka je
dĺžka spolupôsobenia kotevného prvku a pôvodnej stavebnej konštrukcie. Zabezpečuje prenos ťahového zaťaženia.
Kotevný prvok je prvok zabezpečujúci spoľahlivý prenos zaťaženia od hmotnosti
zatepľovacieho systému a vonkajších síl do pôvodnej stavebnej konštrukcie..
Podľa materiálu a spôsobu zabezpečenia spolupôsobenia s pôvodnou stavebnou konštrukciou sa kotevný prvok delí na:
- rozperná kotva: plastový alebo kovový (oceľ s povrchovou protikoróznou úpravou,
hliník) prvok, ktorý je po vložení do otvoru v pôvodnej stavebnej konštrukcii a
aktivovaní zabezpečenom rozperným účinkom (trením) schopný prenášať vonkajšie sily
do pôvodnej stavebnej konštrukcie; špeciálnym druhom rozpernej kotvy je tanierová
kotva, ktorej hlava má tvar taniera a tvorí jeden celok s driekom a koreňom kotvy;
- lepená kotva: prvok, ktorý je po vložení do otvoru v pôvodnej stavebnej konštrukcii
a aktivovaní zabezpečenom lepiacim účinkom lepidla schopný prenášať vonkajšie
sily do pôvodnej stavebnej konštrukcie;
- chemická kotva: kotevný prvok, ktorého rozperný účinok sa vytvára rozpínaním,
lepiacim účinkom a následným stuhnutím aktívnej náplne (ako dôsledok chemickej reakcie aktívnej náplne s okolitým prostredím po aktivácii)
Kritická teplota vzniku plesní je teplota na povrchu stavebnej konštrukcie, pri ktorej v dôsledku vlhkosti vyjadrenej aktivitou vody minimálne 0,8 dochádza k vzniku a rastu plesní.
Merné teplo (špecifická tepelná kapacita)c je teplo, ktoré sa musí priviesť látke určitej hmotnosti pri stálom tlaku, aby sa zvýšila jeho teplota o 1 K.
Nosný systém je kovová nekorodujúca alebo drevená konštrukcia vytvárajúca vertikálny alebo horizontálny raster. Určená je na uchytenie obkladu. Umožňuje prenos zaťaženia od obkladu pomocou kotevných prvkov do pôvodnej stavebnej konštrukcie.
Objemová hmotnosť materiálu r je hmotnosť objemovej jednotky určitej látky s dutinami a pórmi.
Obklad je
povrchová úprava odvetraného zatepľovacieho systému, ktorý je oddelený od tepelnoizolačnej vrstvy odvetranou vzduchovou vrstvou.
Odvetraná vzduchová vrstva je časť odvetraného zatepľovacieho systému; je to vrstva vzduchu medzi tepelnoizolačnou vrstvou a obkladom prepojená s vonkajším prostredím; zabezpečuje odvádzanie difundujúcej vodnej pary z vnútornej strany stavebnej konštrukcie
Odvetraný zatepľovací systém (OZS) je prídavná zavesená zväčša montovaná konštrukcia, ktorej povrchová vrstva (obklad) je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou.
Perforovaná lišta je kovový nekorodujúci profil s otvormi, ktorý sa používa na začiatku a v zakončení úseku zateplenia, pričom perforácia je v mieste umožňujúcom odvetranie vzduchovej vrstvy odvetraného zatepľovacieho systému.
Podklad zatepľovacieho systému je pôvodná alebo nová (nosná) konštrukcia obvodového plášťa spĺňajúca požiadavky na mechanickú pevnosť a stabilitu, na ktorej spravidla vonkajší povrch sa podľa stanovených technických a technologických princípov pripevňuje zatepľovací systém.
Pomocné prvky sú súborom výrobkov určených na úpravu zatepľovacieho systému v oblasti soklov, nároží, dilatácie, ukončenia apod.
Povrchová malta je hmota vyznačujúca sa farebnosťou, ktorým sa v kontaktnom zatepľovacom systéme zabezpečuje požadovaná povrchová úprava. Povrchová malta môže byť disperzná, silikónovo-disperzná, silikónová, silikátová alebo minerálna.
Povrchová vrstva je
vrstva v kontaktnom zatepľovacom systéme, ktorá zabezpečuje ochranu zatepľovacieho systému pred mechanickým poškodením a atmosferickými vplyvmi. Vytvára farebný a štrukturálny vzhľad vonkajšieho povrchu zateplenia. Je minimálnej hrúbky 2 mm, obvykle do 4 mm maximálnej hrúbky závislej na veľkosti plniva.
Prekrývanie výstužnej mriežky je
minimálna šírka uplatnenia výstužnej mriežky vo dvoch vrstvách stanovená pre každý kontaktný zatepľovací systém. Zabezpečuje eliminovanie objemových zmien (rozťažnosti) v dôsledku zmien teploty vonkajšieho prostredia. Minimálna šírka prekrývania je 100 mm.
Prestup tepla na vnútornom alebo vonkajšom povrchu určuje výmenu tepla medzi povrchom stavebnej konštrukcie a okolitým vzduchom a charakterizovaný je súčiniteľom prestupu tepla h (a). Súčiniteľ prestupu tepla je definovaný podielom hustoty tepelného toku a rozdielu teplôt medzi povrchom konštrukcie a okolitým vzduchom. Súčiniteľ prestupu tepla je vyjadrený súčtom súčiniteľa prestupu tepla sálaním a prúdením (konvekciou).
Priemerná hodnota súčiniteľa prechodu tepla budovy je vážený priemer stanovený z podielu súčiniteľov prechodu tepla jednotlivých stavebných konštrukcií a ich plošnej výmery a celkovej plošnej výmery stavebných konštrukcií, ktorými sa uskutočňujú tepelné straty (sú deliacimi konštrukciami medzi vykurovaným a nevykurovaným priestormi alebo vykurovanými na rôznu teplotu vnútorného vzduchu v nich).
Priepustnosť vzduchu otvorovou konštrukciou charakterizuje súčiniteľ škárovej vzduchovej priepustnosti závislý na objeme vzduchu, ktorý prejde škárou dĺžky 1 m pri definovanom tlakovom rozdiele medzi vonkajším a vnútorným prostredím.
Rosný bod je teplota vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie, pri ktorej vzniká kondenzácia vodnej pary.
Soklová lišta je kovový nekorodujúci alebo plastový profil zabezpečujúci ochranu zatepľovacieho systému pred mechanickým poškodením. Vytvára presné vymedzenie jeho začiatku.
Spojovacia vrstva je vrstvou vytvorenou z lepiacej malty, ktorá v kontaktnom systéme zabezpečuje spolupôsobenie pôvodnej stavebnej konštrukcie a vrstiev zatepľovacieho systému.
Súčiniteľ difúzie vodnej pary d udáva množstvo vodnej pary, ktoré difunduje za jednotku času kockou o hrane 1 m medzi dvoma protiľahlými stenami, medzi ktorými je rozdiel čiastočného tlaku vodnej pary 1 Pa.
Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie U (k) udáva tepelný tok šíriaci sa z vnútorného prostredia plochou konštrukcie 1 m
2 pri jednotkovom rozdiele teplôt vnútorného a vonkajšieho vzduchu.
Súčiniteľ vzduchovej priepustnosti e látky je hmotnostný tok vzduchu, ktorý sa šíri stenou plochy 1 m
2, keď medzi dvoma protiľahlými povrchmi steny hrúbky 1m je tlakový rozdiel 1 Pa.
Technologická prestávka je čas potrebný na prerušenie vytvárania jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému, ktoré sú vo vzájomnom kontakte.
Tepelná izolácia je výrobok zabezpečujúci tepelnoizolačné vlastnosti kontaktného alebo odvetraného zatepľovacieho systému. Podľa rozmerov, podstaty základného materiálu a spôsobu výroby sa tepelná izolácia delí na:
- tepelnoizolačné dosky napr. expandovaný (penový) polystyrén (EPS-F), extrudovaný (vytlačovaný) polystyrén (XPS-F) a minerálnovláknité dosky (MV-F), ktoré majú vlákna orientované prevažne rovnobežne s plochou zatepľovanej stavebnej konštrukcie a môžu byť povrchovo upravené (kašírované napr. netkanou sklotextíliou, hliníkovou fóliou apod.),
- tepelnoizolačné lamely, ktoré majú prevažnú časť vlákien usmernenú kolmo na zatepľovanú konštrukciu (MV-L).
Tepelná ochrana budovy je vykonanie všetkých efektívnych stavebných úprav vedúcich k vytvoreniu hygienických podmienok a podmienok tepelnej pohody v užívaných priestoroch, ako aj k zníženiu spotreby energie na vykurovanie.
Tepelná vodivosť je schopnosť látky prenášať teplo vedením a je charakterizovaná súčiniteľom tepelnej vodivosti l ako základným ukazovateľom tepelnoizolačných vlastností látky (materiálu). Súčiniteľ tepelnej vodivosti je ovplyvnený najmä objemovou hmotnosťou a vlhkosťou látky.
Tepelnoizolačná vrstva je časť kontaktného a odvetraného zatepľovacieho systému vytvorená z tepelnoizolačného materiálu, ktorá spolu s podkladovou konštrukciou zabezpečuje dosiahnutie požadovaného tepelného odporu zatepleného obvodového plášťa.
Tepelný most je časť stavebnej konštrukcie, kde v dôsledku porušenia jej plošnej tepelnoizolačnej homogenity je teplota vnútorného povrchu v zimnom období nižšia ako teplota v bežnom mieste vnútorného povrchu konštrukcie.
Tepelný odpor R je vlastnosť stavebnej konštrukcie, ktorá určuje schopnosť stavebnej konštrukcie zabezpečovať tepelnú ochranu. Charakterizovaná je hustotou tepelného toku šíriacim sa stavebnou konštrukciou. Tepelný odpor konštrukcie je tým väčší, čím je väčšia hrúbka konštrukcie d (vrstvy) a čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti l konštrukcie (vrstvy).
Vonkajšie súvrstvie sú vrstvy kontaktného zatepľovacieho systému, ktoré sa nachádzajú medzi vonkajším povrchom tepelnoizolačnej vrstvy a vonkajším prostredím.
Vonkajší obklad je vytvorený z tenkej lepiacej vrstvy a vrstvy obkladových prvkov a škárovacej hmoty medzi nimi. Obkladovými prvkami môžu byť obkladačky odolné voči vplyvom vonkajšieho protredia. Sú obvykle z keramiky, skla alebo iných hmôt.
Výstužná malta je hmota požadovaných mechanických vlastností vhodný na vytvorenie výstužnej vrstvy. Môže byť identická so spojovacou maltou.
Výstužná mriežka je výrobok, ktorý slúži na zlepšenie mechanických vlastností vonkajšieho súvrstvia kontaktného zatepľovacieh systému a musí odolávať pôsobeniu alkalického prostredia. Je to textília zvyčajne sklená, alkáliovzdorne upravená povrchovo alebo v hmote. Aplikuje sa vo výstužnej vrstve na eliminovanie síl vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania.
Výstužná vrstva je vrstva v kontaktnom zatepľovacom systéme na vonkajšom povrchu tepelnoizolačnej vrstvy, ktorá zabezpečuje prenos zaťaženia od povrchovej úpravy a eliminovanie deformácií vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania spôsobovaného vonkajšími silami. Vytvorená je z výstužnej malty hrúbky 2 mm, do ktorej je osadená výstužná mriežka.
Základné tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií sú
vlastnosti
charakterizujúce ich tepelnoizolačnú schopnosť, ako tepelný odpor, súčiniteľ prechodu tepla, difúzny odpor
Základné tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov sú
vlastnosti
charakterizujúce ich tepelnoizolačnú schopnosť, ako: súčiniteľ tepelnej vodivosti, súčiniteľ difúzie vodnej pary, faktor difúzneho odporu, súčiniteľ vzduchovej priepustnosti, objemová hmotnosť, merné teplo a pod.
Základný náter je podkladový penetračný náter zabezpečujúci spolupôsobenie povrchovej vrstvy a výstužnej vrstvy. Súčasne zvyšuje schopnosť vodovzdornosti povrchovej úpravy kontaktného zatepľovacieho systému. Uplatňuje sa iba v prípadoch predpísaných výrobcom.
Zakončujúca lišta je kovový nekorodujúci alebo plastový profil zabezpečujúci ochranu zatepľovacieho systému pred zatekaním do tepelnoizolačnej vrstvy kontaktného zatepľovacieho systému. Vytvára presné vymedzenie jeho zakončenia.
Zatepľovací systém je nenosná konštrukcia vytvorená z materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečujú požadovanú tepelnú ochranu budovy bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné vlastnosti stavebnej konštrukcie a budovy.
Zatepľovanie je súbor technických opatrení umožňujúcich zabudovanie prídavných vrstiev stavebnej konštrukcie spravidla na jej vonkajšej strane, ktorých nezameniteľnou súčasťou je tepelnoizolačná vrstva.
Vytlai lnok
