Biomasa v podobe rastlín je chemicky zakonzervovaná slne?ná energia. Je to sú?asne jeden z najuniverzálnejších a najrozšírenejších zdrojov energie na Zemi. Okrem toho, že poskytuje výživu, používa sa ako stavebný materiál, vyrába sa z nej papier, lieky alebo chemikálie, je tiež výborným palivom. Biomasa sa ako palivový zdroj využíva od objavenia oh?a. Jej výhodou je, že ponúka nielen ve?kú rôznorodos? vstupných surovín, ale aj univerzálne využitie v energetike. Je ju možné využi? nielen na výrobu tepla ale aj na výrobu elektriny v moderných spa?ovacích zariadeniach. Kvapalné a plynné formy biomasy (etanol, metanol, drevoplyn, bioplyn) je tiež možné použi? na pohon motorových vozidiel. Dnes sa však ?asto považuje za nízko kvalitné palivo a v mnohých krajinách sa ani neobjavuje v energetických štatistikách.

CHEMICKÉ ZLOŽENIE BIOMASY
Hoci chemické zloženie biomasy sa medzi jednotlivými rastlinnými druhmi líši, v priemere rastliny obsahujú asi 25% lignínu a 75% uh?ovodíkov alebo cukrov. Uh?ovodíková zložka pozostáva z mnohých molekúl cukrov spojených do dlhých re?azcov polymérov. Dve významné zložky uh?ovodíkov sú celulóza a hemi-celulóza. Príroda využíva dlhé polyméry celulózy na stavbu vlákien, ktoré dávajú rastlinám potrebnú pevnos?. Lignínová zložka pôsobí ako lepidlo, ktoré drží spolu celulózové vlákna.
AKO VZNIKÁ BIOMASA?
Rastliny na svoj rast využívajú oxid uhli?itý z atmosféry a vodu zo zeme, ktoré v?aka fotosyntéze pretvárajú na uh?ovodíky - stavebné ?lánky biomasy. Slne?ná energia, ktorá je hybnou silou fotosyntézy je v skuto?nosti uskladnená v chemických väzbách tohto organického materiálu. Pri spa?ovaní biomasy opätovne získavame energiu uskladnenú v chemických väzbách. Kyslík zo vzduchu sa spája s uhlíkom v rastline, pri?om vzniká oxid uhli?itý a voda. Tento proces je cyklicky uzatvorený, pretože vznikajúci oxid uhli?itý je vstupnou látkou pre novú biomasu.
Kolobeh CO2 v prírode.

BIOMASA AKO PALIVO
Na rozdiel od dreva, ktoré sa od nepamäti využíva na varenie i kúrenie, v posledných nieko?kých storo?iach ?udstvo využíva hlavne fosílnu formu biomasy - uhlie. Toto palivo vzniklo ako výsledok ve?mi pomalých chemických procesov, ktoré menili polyméry cukrov na chemickú zložku, ktorá nahradila lignín. Tým sa dodato?né chemické väzby v uhlí stali koncentrovaným zdrojom energie. Všetky fosílne palivá, ktoré dnes spotrebovávame (uhlie, ropa, zemný plyn) sú v podstate pradávnou biomasou. Po?as miliónov rokov sa prírodnými procesmi dostala pôvodná biomasa pod zem, kde sa postupne menila na tieto palivá. Hoci fosílne palivá obsahujú rovnaké stavebné prvky (uhlíka a vodík) ako ?erstvá biomasa, nie sú považované za zdroje obnovite?né, pretože ich vznik trval tak dlhú dobu.
Z h?adiska vplyvu na životné prostredie je ve?ký rozdiel medzi fosílnou a obnovite?nou (?erstvou) biomasou. Pri fosílnych palivách dochádza k ovplyv?ovanou životného prostredia tým, že pri ich spálení sa do atmosféry dostávajú látky, ktoré boli po mnoho milión rokov uložené pod zemským povrchom. Na rozdiel od nich je spa?ovanie ?erstvej biomasy z h?adiska emisií skleníkových plynov neutrálne.
Najrozšírenejším palivom z kategórie biomasy je drevo. Drevo ako palivo môže ma? rôznu podobu - môže by? využívané ako kusové, ako drevný odpad (napr. vo forme štiepok, alebo peliet) alebo môže by? špeciálne pestované ako energetická rastlina napr. v?ba. Existujú však aj iné zdroje, ktoré hrajú významnú úlohu v energetickej bilancii mnohých krajín. Sem patria napr. organické zvyšky z po?nohospodárskej výroby ako je napr. slama. Biomasou je aj bioplyn získavaný zo skládok komunálneho odpadu, ?isti?iek odpadových vôd alebo hnojovice zo živo?íšnej výroby.
Z h?adiska svojej perspektívy je biomasa považovaná za k?ú?ový obnovite?ný zdroj energie a to tak na úrovni malých ako i ve?kých technologických celkov. Už dnes sa podie?a asi 14 % na celosvetovej spotrebe primárnych energetických zdrojov. Avšak pre tri štvrtiny obyvate?stva Zeme, žijúcich prevažne v rozvojových krajinách, je najdôležitejším palivovým zdrojom. V priemere jej podiel na spotrebe energie v týchto krajinách predstavuje asi 38% (v niektorých krajinách až 90%). Je možné predpoklada?, že pri raste populácie a znižovaní rezerv fosílnych palív bude jej význam vo svete ?alej narasta?.
Biomasa je významným zdrojom aj v niektorých rozvinutých krajinách. Vo Švédsku alebo v susednom Rakúsku sa podie?a asi 15 % na spotrebe energie (u nás je to menej ako 1 %). Vo Švédsku existujú plány na podstatne vyššie využívanie biomasy, ktorá by mala v budúcnosti nahradi? energiu získavanú v sú?asnosti v jadrových elektrár?ach. V USA je podiel biomasy na primárnych zdrojoch asi 4 %, ?o je asi to?ko energie, ko?ko sa jej získava v jadrových elektrár?ach. Vä?šina energie biomasy pokrýva spotrebu tepla, avšak významne sa podie?a aj na výrobe elektriny. Dnes v USA pracujú elektrárne spa?ujúce biomasu s celkovým elektrickým výkonom viac ako 9000 MW. Pod?a niektorých analýz neexistuje žiadna bariéra, aby podiel biomasy na spotrebe energie v USA vzrástol na viac ako 20 %. Biomasa pestovaná na po?nohospodárskej pôde by napr. dokázala bez problémov nahradi? energiu vyrábanú jadrovými reaktormi, a to i bez dôsledkov na ceny po?nohospodárskych plodín. Navyše biomasa pestovaná na výrobu etanolu by dokázala nahradi? viac ako 50 % dovážanej ropy.
Podiel biomasy na výrobe tepla.

PRODUKCIA BIOMASY
Biomasa sa podstatne líši od iných zdrojov energie, pretože potrebuje pre svoj rast pôdu. Vo všeobecnosti je možné poveda?, že prirodzená produkcia biomasy je asi 5 ton na každý hektár za rok pre drevité rastliny. Túto hodnotu je však možné podstatne zvýši? zlepšeným hospodárením a výberom rastlín. Napr. pestovanie rýchlorastúcich drevín vedie k 2 až 10-násobnému nárastu produkcie. Vhodným výberom pôdy a pestovaného druhu je v našich klimatických podmienkach bežná produkcia biomasy (sušiny) na úrovni 10 až 15 t/ha/rok. V tropických oblastiach je to 15 až 25 t/ha/rok. Ve?mi vysoká produkcia suchej rastlinnej hmoty bola získaná v Brazílii a Etiópii z eukalyptu a to až 40 t/ha/rok. Vysoké vý?ažky sú tiež možné z bezdrevných rastlín napr. priemerná produkcia cukrovej trstiny vzrástla za posledných nieko?ko rokov z 47 na 65 t/ha/rok (vrátane vlhkosti). Rekordná produkcia až 100t/ha/rok bola dosiahnutá v niektorých oblastiach ako sú Južná Afrika, Hawaii alebo Queensland v Austrálii.
Rozloženie biomasy vo svete.

ENERGETICKÁ HODNOTA
Vzh?adom na rôzne formy biomasy je aj energia v nej obsiahnutá rôzna. Energetický obsah suchých rastlín (obsah vlhkosti 15-20%) sa pohybuje okolo 14 MJ/kg. Úplne suchá biomasa preto môže by? z poh?adu energetického obsahu porovnávaná s uhlím, ktoré má výhrevnos? 10 až 20 MJ/kg pre hnedé uhlie a okolo 30 MJ/kg pre ?ierne uhlie. V ?ase zberu však biomasa obsahuje zna?né množstvo vody, ktoré sa pohybuje od 8 do 20 % pre slamu, po 30 až 60 % pre drevo. Obsah vody v hnojovici, z ktorej sa získava bioplyn je 75 až 90 % a v niektorých vodných rastlinách ako je napr. hyacint až 95 %. Na druhej strane obsah vody v uhlí sa pohybuje na úrovni 2 až 12 %. Z tohto dôvodu je energia biomasy v ?ase zberu zvy?ajne nižšia ako v prípade uhlia. Chemické zloženie biomasy však z nej robí podstatne ekologickejšie palivo ako je uhlie. Súvisí to s tým, že biomasa má nižší obsah síry ako uhlie. Obsah popola pri spálení je tiež nižší ako v prípade uhlia, navyše tento popol neobsahuje toxické kovy a iné kontaminanty a pre jeho obsah živín je ho možné využi? ako hnojivo.
Energetický obsah niektorých surovín.
VÝHODY VYUŽÍVANIA BIOMASY AKO PALIVA
Ekonomický rozvoj vidieka tak v rozvojových ako aj v rozvinutých krajinách je jednou z hlavných výhod používania biomasy ako zdroja energie. Výsledkom prechodu na produkciu biopalív býva zvýšenie príjmov po?nohospodárov, diverzifikácia po?nohospodárskej produkcie, revitalizácia pôdy, znižovanie emisií z energetiky, znižovanie nadprodukcie potravín a odbúravanie dotácií napr. za neobrábanie pôdy sú. Zvyšovanie príjmov vedie aj k ?alším - nepriamym výhodám - ako je napr. oživenie miestneho hospodárstva. Táto skuto?nos? môže v kone?nom dôsledku vies? k obmedzeniu migrácie obyvate?stva z vidieka do miest, ?o je vážny problém v mnohých krajinách sveta. Tvorba nových pracovných príležitostí pri využívaní biomasy (zber, spracovanie a využitie) a priemyselný rozvoj viažuci sa na vývoj technológií môže by? obrovský.
EÚ už nieko?ko rokov pracuje na reforme po?nohospodárstva a efektívnejšom využívaní pôdy. Európske po?nohospodárstvo dnes spo?íva na obmedzenom po?te plodín ur?ených na obživu ?udí a zvierat, ktoré sú v sú?asnosti ve?mi silne dotované. Navyše pokles cien týchto plodín vedie k nízkym a ?asto ve?mi nestálym príjmom po?nohospodárov v mnohých európskych krajinách. Prechod na pestovanie tzv. technických surovín sa ?asto uvádza ako jedno z dôležitých riešení problémov po?nohospodárstva. Pestovanie nových plodín môže otvori? nové trhy a efektívne využi? pôdny fond, ktorý je v sú?asnosti málo využitý. V roku 1991 bolo obrábaných asi 128 milión hektárov pôdy, z nich bolo postupne asi 0,8 milión hektárov vy?atých z po?nohospodárskej produkcie v dôsledku nadprodukcie potravín. V budúcnosti sa plánuje na vyradenie ove?a vä?šia rozloha. Je zrejmé, že preorientovanie sa na nepotravinové plodiny, kam patrí aj biomasa pestovaná pre energetické ú?ely môže významne pomôc? po?nohospodárstvu i ekonomike, nako?ko bude možné zníži? dotácie do tohoto sektora.
Z poh?adu znižovania emisií skleníkových vplyvov a klimatických zmien majú všetky biotechnológie mimoriadny význam. Nielen rastliny, ktoré po?as svojho rastu absorbujú z atmosféry CO2, ale aj využívanie bioplynu pozostávajúceho hlavne z metánu (CH4), zo skládok odpadu alebo hnojovice, významne prispievajú k znižovaniu emisií. Metán má v atmosfére až 20 násobne vyšší ú?inok na uvedený jav ako CO2.
Z h?adiska znižovania emisií síry a obmedzovania kyslého spádu (kyslé dažde) má využívanie biomasy taktiež ve?ký význam, nako?ko obsah síry v nej je podstatne nižší ako v prípade uhlia alebo ropy. Navyše biomasu je možné primiešava? do uhlia, a tak ?alej znižova? emisie síry v klasických elektrár?ach alebo kotolniach.
Využívanie biomasy na energetické ú?ely poskytuje aj ?alšie ekologické výhody. Medzi najdôležitejšie patrí zlepšenie kvality lesov, vôd alebo zamedzenie erózie pôdy. Nevýhodou biomasy ako paliva je, že takmer všetky druhy surovej biomasy podliehajú v normálnych podmienkach rýchlemu rozkladu. Z tohto dôvodu len málo z nich je vhodných na dlhodobé skladovanie a vzh?adom na ich relatívne nízku energetickú hustotu sú tiež náklady na ich dopravu relatívne vysoké. V sú?asnej dobe sa preto h?adajú cesty, ako ?o najužito?nejšie využi? tento zdroj energie.
VÝROBA ENERGIE Z BIOMASY
Z h?adiska metódy výroby energie z biomasy sa dnes v praxi presadzujú nasledovné procesy:
Priame spa?ovanie.
Termochemické spracovanie s cie?om zvýšenia kvality biopaliva. Sem patrí napr. pyrolýza alebo sply?ovanie.
Biologické procesy ako sú anerobické hnitie alebo fermentácia, ktoré vedú k produkcii plynných a kvapalných biopalív.
Bezprostredným produktom týchto procesov je teplo využívané v mieste výroby alebo v jej blízkosti. Teplo sa využíva bu? priamo na prípravu teplej vody alebo na výrobu pary s následným pohonom elektro-generátora a výrobou elektriny. Inými produktmi sú napr. drevné uhlie alebo kvapalné biopalivá na pohon motorových vozidiel.
SPA?OVANIE
Technológia priameho spa?ovania biomasy je najbežnejším spôsobom jej energetického využitia. Je to metóda v praxi overená a komer?ne dostupná na vysokej úrovni. Spa?ovacie zariadenia sa dodávajú v rôznych prevedeniach a výkonoch, pri?om sú schopné spa?ova? prakticky akéko?vek palivo od dreva cez baly slamy až po slepa?í trus alebo komunálny odpad. Význam má predovšetkým spa?ovanie odpadového dreva a odpadov z po?nohospodárskej produkcie (slama). Vznikajúce teplo sa využíva na vykurovanie, v technologických procesoch (procesné teplo) alebo na výrobu elektrickej energie.
Spa?ovací proces v dreve prebieha v nasledujúcich fázach:
Voda vo vnútri dreva za?ne vrie? (aj ve?mi staré a relatívne suché drevo obsahuje až 15% vody vo svojich bunkových štruktúrach).
Z dreva sa postupne uvo??uje plyn, pri?om pre správne spa?ovanie je potrebné, aby tento plyn horel a neunikal do komína.
Vznikajúci plyn sa mieša s atmosferickým vzduchom a horí pri vysokej teplote.
Zvyšok dreva (zvä?ša uhlík) horí tiež, pri?om ako odpad vzniká popol.
Pre ú?inné spa?ovanie je potrebné zabezpe?i?:
dostato?ne vysokú teplotu;
dostatok vzduchu
dostatok ?asu, aby mohlo prebehnú? úplné spálenie biomasy.
Ak pri horení nie je zabezpe?ený prívod dostato?ného množstva vzduchu, horenie je neúplné a vznikajúci dym obsahujúci nespálený uhlík je ?ierny. Tento proces je sprevádzaný aj charakteristickým zápachom a zna?ným množstvom usadenín v komíne, ktoré môžu hrozi? znovu zapálením. Na druhej strane ak je pri horení ve?ké množstvo vzduchu, klesá teplota a plyny unikajú z dreva nespálené, pri?om odnášajú so sebou aj užito?nú energiu. Správne množstvo vzduchu je preto kritické pre dokonalé horenie. Výsledkom je neprítomnos? dymu a zápachu. Regulácia prívodu vzduchu zvä?ša závisí na použitom komíne a ceste, ktorou sa vzduch do miesta spa?ovania dostáva.
Hoci priame spa?ovanie je najjednoduchšou a najbežnejšou metódou využitia energie biomasy, nie vždy je to proces ú?inný. Príkladom môže zohriatie vody nad oh?om. Energetický obsah 1 m3 suchého dreva je asi 10 GJ, alebo 10 milión kJ. Na zvýšenie teploty jedného litra vody o jeden stupe? je potrebných 4,2 kJ tepla. Na zovretie litra vody by preto malo posta?i? asi 400 kJ, ?o zodpovedá približne 40 kubických centimetrov dreva. V praxi však pri otvorenom ohni potrebujeme ove?a viac dreva ?asto až 50-krát viac , ?o znamená že ú?innos? spa?ovacieho procesu pri otvorenom ohni je asi 2 %. Súvisí to s tým, že vä?šia ?as? energie dreva uniká bez úžitku. Navrhnutie spa?ovacieho kotla, ktorý by sa vyzna?oval podstatne vyššou ú?innos?ou si preto vyžaduje pochopenie celého spa?ovacieho procesu. Dôležitým krokom je pochopenie odparovania vody z dreva, teda procesu ktorý energiu spotrebováva. Spotrebovaná energia však predstavuje len malé percento z celkovej využite?nej energie. Moderné spa?ovacie systémy sú ve?mi podobné tým, ktoré sa využívajú na spa?ovanie uhlia a vyzna?ujú sa ú?innos?ou spa?ovania až 90%.
PYROLÝZA
Pyrolýza je jednoduchý a pravdepodobne najstarší spôsob úpravy biomasy na palivo vyššej kvality - tzv. drevné uhlie. Na jeho výrobu je okrem dreva možné využi? aj iné suroviny napr. slamu. Pyrolýza spo?íva v zohrievaní biomasy (ktorá je ?asto rozdrvená a dodávaná do reaktora) v neprítomnosti vzduchu na teplotu 300 - 500 st. Celzia, až do doby pokia? všetky prchavé látky z nej neuniknú. Zvyšok - drevné uhlie je palivo, ktoré má takmer dvojnásobnú energetickú hustotu v porovnaní so vstupnou surovinou a navyše lepšie horí (horí pri vyššej teplote). V mnohých krajinách sveta sa dnes vyrába drevené uhlie pyrolýzou dreva. V závislosti na obsahu vlhkosti a ú?innosti procesu je potrebných asi 4-10 ton dreva na výrobu jednej tony drevného uhlia.
Pyrolýza môže prebieha? aj v prítomnosti malého množstva vzduchu (sply?ovanie), vody (parné sply?ovanie) alebo vodíka (hydrogenácia). Nielen drevné uhlie, ale aj iné produkty pyrolýzy majú zna?ný energetický význam. Moderné pyrolytické systémy sú schopné zhromaž?ova? prchavé produkty vznikajúce pri tomto procese. Jedným z ve?mi užito?ných produktov môže by? napr. metán, vhodný na výrobu elektriny v plynových turbínach. Kvapalné produkty pyrolýzy majú potenciál podobný rope avšak obsahujú niektoré kyseliny, a musia by? preto pred použitím upravené. Rýchla pyrolýza dreva pri teplote 800-900 st. Celzia vedie k produkcii len 10% drevného uhlia a až 60% materiálu sa mení na energeticky hodnotné palivo - plyn bohatý na vodík a oxid uho?natý. Tým sa rýchla pyrolýza stáva aj konkurentom bežnému sply?ovaciemu procesu (pozri nižšie), avšak na rozdiel od sply?ovania nie je v sú?asnosti dostupná na komer?nej úrovni.
V sú?asnosti je pyrolýza považovaná za prí?ažlivú technológiu. Súvisí to aj s tým, že prebieha pri relatívne nízkych teplotách, ?o vedie k nižšej emisii potenciálnych škodlivín v porovnaní s úplným spa?ovaním biomasy. Nižšie emisie pri tomto procese viedli aj k pokusom o pyrolýzu takých materiálov ako sú plasty alebo pneumatiky.
SPLY?OVANIE
Základné princípy sply?ovania biomasy sú známe od za?iatku 19.storo?ia. Táto technológia bolo nato?ko univerzálna a spo?ahlivá, že po?as 2.svetovej vojny sa na európskych cestách pohybovalo nieko?ko miliónov vozidiel so sply?ovacím agregátom vyrábajúcim drevoplyn spa?ovaný v motore vozidla. Nástupom širokého využívania ropných produktov záujem o túto technológiu postupne opadol. Oživenie nastalo až po ropnej kríze v 70-tych rokoch.
Sply?ovanie je proces, pri ktorom sú produkované hor?avé plyny ako vodík, oxid uho?natý, metán a niektoré nehor?avé produkty. Celý proces prebieha pri nedokonalom (?iasto?nom) horení a ohrievaní biomasy teplom vznikajúcim pri horení. Vznikajúca zmes plynov má vysokú energetickú hodnotu a môže by? použitá ako iné plynné palivá tak pri výrobe tepla a elektriny ako aj v motorových vozidlách. Vo vozidlách však tento plyn vedie k nižšiemu výkonu motora asi o 40 %.
Sply?ovanie prebieha v kotli s obmedzeným prístupom vzduchu. Nedostatok kyslíka spôsobuje nedokonalé horenie. Pri úplnom horení uh?ovodíkov (z ktorých sa drevo skladá) sa kyslík spája s uhlíkom pri?om vzniká CO2 a H2O. Obmedzený prístup vzduchu ešte stále umož?uje mierne horenie, pri ktorom vzniká CO avšak vodík sa nespája len s kyslíkom za vzniku molekuly vody, ale uvo??uje sa ako ?istý plyn - H2. Pri procese sa uvo??ujú aj iné zložky ako napr. uhlík, ktorý tvorí dym. Teplo vznikajúce pri nedokonalom spa?ovaní sa využíva na to, aby sa porušovali väzby medzi uh?ovodíkovými atómmi. Vznikajúce uhlíkové a vodíkové atómy sa však spájajú s inými, pri?om sa uvo??uje teplo, ktoré udržuje celý proces bez dodávania energie zvonku. Výsledkom je vznik plynov, ktoré sa ?alej môžu spa?ova?. Zloženie plynov je nasledujúce:
V závislosti na konštrukcii sply?ovacieho zariadenia je možné zvýši? podiel produkovaného metánu alebo iných plynov. Sply?ovanie je teda jednoduchý proces výroby plynných palív z palív pevných.
SYNTETICKÉ PALIVÁ
Sply?ovacie zariadenie, ktoré namiesto vzduchu používa ?istý kyslík, vyrába zmes plynov skladujúcu sa hlavne z H2, CO a CO2. Výhodou tohto procesu je, že po odstránení CO2 vzniká tzv. syntetický plyn, z ktorého je možné vyrobi? takmer akýko?vek uh?ovodík. Reakciou H2 s CO je možné získa? ?istý metán (CH4). Iným ved?ajším produktom je metanol (CH3OH), ktorý môže slúži? ako priama náhrada za benzín v spa?ovacích motoroch. Tento postup výroby metanolu je však relatívne drahý a v sú?asnosti na komer?nej báze neprebieha. Technológia je overená a okrem biomasy sa môže na výrobu syntetického plynu (a následne metanolu) využíva? aj uhlie.
FERMENTÁCIA
Fermentácia roztokov cukrov je spôsob výroby etanolu (etylalkoholu) z biomasy. Je to anerobický biologický proces, pri ktorom sa cukry menia pôsobením mikroorganizmov (kvasnice) na alkohol - etanol resp. metanol. Etanol je ve?mi kvalitné kvapalné palivo, ktoré podobne ako metanol je možné využi? ako náhradu za benzín v motorových vozidlách. Toto palivo je v sú?asnosti vo ve?kom rozsahu využívané hlavne v Brazílii. Ro?ne sa v tejto krajine vyrobí asi 12 miliárd litrov etanolu, ktorý využíva viac ako 5 miliónov automobilov jazdiacich na ?istý etanol a približne 9 miliónov automobilov jazdiacich na zmes 20 - 22 % alkoholu a asi 80 % benzínu.
Na výrobu etanolu ale aj metanolu sa ako vhodné suroviny dajú využi? viaceré rastliny napr. obilie, zemiaky, kukurica, cukrová trstina, cukrová repa, ovocie a iné plodiny. Hodnota ktorejko?vek vstupnej suroviny pre fermenta?ný proces závisí na jednoduchosti s akou je možné z nej získa? cukry. Najlepšou surovinou sa ukazuje cukrová trstina resp. melasa vznikajúca po extrakcii š?avy z nej. Inými vhodnými surovinami sú zemiaky alebo obilniny. Cukry je možné vyrobi? aj z celulózy (dreva), avšak proces je komplikovanejší. Celulóza sa najskôr pomelie a potom zmieša s horúcou kyselinou. Po 30 hodinách kaša obsahuje asi 6-10 % alkoholu, ktorý je možné získa? destiláciou. Vzh?adom na to, že použitá surovina sa nepremení celá na biopalivo, vznikajú pri tomto procese cenné ved?ajšie produkty, ktoré môžu nahradi? bielkovinové krmivá.
Energetický obsah etanolu je asi 30 GJ/t, alebo 24 GJ/m3. Celý proces fermentácie si vyžaduje zna?ný prísun tepla, ktoré sa zvy?ajne vyrába spa?ovaním rastlinných zvyškov. Hoci strata energie je pri výrobe etanolu ve?ká, býva zvy?ajne vykompenzovaná kvalitou paliva a jeho transportovate?nos?ou.
ANEROBICKÉ VYHNÍVANIE
Príroda má schopnos? postara? sa o likvidáciu organických zvyškov cestou ich rozkladu. Anerobické hnitie podobne ako pyrolýza prebieha v prostredí bez prítomnosti vzduchu, avšak proces hnitia prebieha pomocou baktérií kým pyrolýza pri pôsobení vysokej teploty. Hnitie organických zvyškov prebieha všade v teplom a vlhkom prostredí a dokonca aj pod vodou, kde vedie k tvorbe plynov vystupujúcich na hladinu. Ke?že vznikajúce plyny sú hor?avé, môže dochádza? k ich samozapáleniu, ?o v minulosti viedlo k tajomným úkazom nad hladinou jazier. Tento jav bol vysvetlený len v 18. storo?í, ke? sa podarilo pochopi? proces anerobického hnitia, ktorý prebieha bez prítomnosti vzduchu (kyslíka). V roku 1776 ho opísal Alessandro Volta a v roku 1800 Humphery Davy ako prvý pozoroval prítomnos? hor?avého metánu v hnojovici. Plyn vznikajúci nad hladinou jazier podobne ako plyn vznikajúci pri hnití organických látok v inom prostredí sa nazýva bioplyn a skladá sa hlavne z metánu (CH4) a oxidu uhli?itého (CO2).
Získavanie bioplynu z odpadov a jeho spa?ovanie plynovými turbínami je proces nenáro?ný a technologické prvky sú bežne dostupné trhu. Nenáro?nos? získavania bioplynu a jeho premeny na užito?nú energiu je evidentná aj tým, že v rozvojových krajinách ako je India alebo ?ína existuje nieko?ko miliónov ve?mi jednoduchých rodinných zariadení, využívajúcich bioplyn len na výrobu tepla na varenie v domácnostiach.
BIOPALIVÁ
Pod pojmom biopalivá sa ukrýva ve?ký po?et zdrojov energie organického pôvodu od dreva až po organický materiál na skládkach komunálneho odpadu. Biopalivá sú v podstate všetky tuhé, kvapalné a plynné palivá vyrobené z organických látok bu? priamo z rastlín alebo nepriamo z priemyselných, po?nohospodárskych alebo domácich odpadov. Rastliny okrem toho, že ich môžeme získava? priamo z prírody, je možné aj špeciálne pestova? pre energetické ú?ely.
VÝROBA ELEKTRINY
Tradi?ný spôsob výroby elektriny z biomasy je vo vä?šine prípadov založený na jej priamom spa?ovaní a výrobe pary, ktorá pohá?a parnú turbínu podobne ako je to v uho?ných elektrár?ach. Táto technológia je dnes ve?mi prepracovaná a umož?uje použitie viacerých druhov vstupných surovín. Jej nevýhodou je, že si vyžaduje relatívne vysoké investi?né náklady na jednotku výkonu, celková ú?innos? výroby je nízka a navyše neposkytuje možnosti ?alšieho zlepšenia.
Výroba elektriny sply?ovaním biomasy je novou metódou. Namiesto priameho spa?ovania biomasy sa využíva proces jej sply?ovania a následného spa?ovania plynu v plynovej turbíne podobne ako je to pri výrobe elektriny v elektrár?ach na plyn. Výhodou tejto technológie je ove?a vyššia ú?innos?, nako?ko pri sply?ovaní až 65-70% energie obsiahnutej v biomase sa premie?a na hor?avý plyn. Investi?né náklady na výstavbu plynových turbín sú relatívne nízke a navyše tu existujú zna?né možnosti zlepšovania technológie. Hoci metóda sply?ovania poskytuje viacero výhod ešte nie je dostato?ne rozvinutá, na to aby mohla by? bežne používaná.
Elektrárne so sply?ovaním biomasy pozostávajú z nasledujúcich komponentov:
Zariadenie na prípravu a dopravu paliva
Sply?ovacia reaktorová nádoba
?isti?ka plynov a zmiešavací systém
Turbína resp. spa?ovací motor.
Pri spa?ovaní plynov v motoroch alebo turbínach sa vyžaduje použitie ve?mi ?istého plynu. Na výrobu takéhoto plynu sú potrebné nielen dodato?né zariadenia ako sú chladi?e a zmiešavacie systémy, ale aj špeciálne upravená reaktorová nádoba, ?o celú technológiu zna?ne komplikuje. Navyše technológia je dos? citlivá na použitý typ biomasy (rôzne druhy sa správajú odlišne), ?o si vyžaduje vyššiu kontrolu vstupných surovín ako v iných typoch elektrární. Najlepším palivom býva drevné uhlie zbavené vlhkosti a iných prchavých látok, to však znamená osobitné zariadenie na jeho výrobu.
V najjednoduchších plynových turbínach sú horúce odpadové plyny vypúš?ané priamo do ovzdušia. V moderných technológiách sú však tieto plyny využívané na výrobu pary v osobitných parogenerátoroch. Táto para sa môže použi? bu? na vykurovanie objektov (kogenera?ná jednotka), alebo je vhá?aná spä? do turbíny, ?ím sa zvyšuje výkon a ú?innos? výroby (Steam-injected gas turbine - STIG), alebo sa použije na ?alšiu výrobu elektriny v parnej turbíne (Gas turbine/steam turbine combined cycle - GTCC), ?o taktiež vedie k zvýšeniu celkového výkonu a ú?innosti zariadenia.
Z uvedeného je zrejmé, že elektrárne so sply?ovaním biomasy sú podstatne zložitejšie ako zariadenia (kotle) používané len na výrobu tepla. Napriek tomu sú do vývoja uvedených sply?ovacích technológií dnes investované milióny dolárov ro?ne. V pozadí je snaha o nahradenie zemného plynu, ktorý je dnes uprednost?ovaný pri výrobe elektriny uhlím, ktorého zásoby sú ove?a vä?šie. Sply?ovanie uhlia a následná výroba elektriny nemajú také nežiadúce dopady na životné prostredie ako klasické spa?ovanie uhlia, a preto sa táto metóda ozna?uje ako tzv. ?isté spa?ovanie uhlia. Vývoj týchto technológií však umož?uje aj používanie biomasy ako paliva, ktoré je dos? podobné uhliu (Biomass integrated gasifier/gas turbines - BlG/GT). Výhodou biomasy v porovnaní s uhlím je, že sa ?ahšie sply?uje a má ve?mi nízky obsah síry, ?o zna?ne znižuje náklady na výrobu elektriny a dáva uvedenej technológii BIG/GT ve?kú perspektívu do budúcnosti.
SPOLO?NÉ SPA?OVANIE UHLIA A BIOMASY
Spolo?né spa?ovanie uhlia a biomasy je vzh?adom na podobnos? uvedených palív možné. Je to tiež jedna z ciest znižovania emisií spojených s výrobou elektriny v uho?ných elektrár?ach. Vo svete dnes pracuje viacero takýchto elektrární, ktoré sa líšia zastúpením biomasy v zmesnom palive. Bežne sa podiel biomasy pohybuje na úrovni 5 - 20 %, zvyšok tvorí uhlie. Moderná elektráre? so spolo?ným spa?ovaním biomasy a uhlia bola postavená v roku 1999 v rakúskom Zeltwegu. Biomasa tu nie je priamo primiešavaná do paliva, ale je najskôr sply?ovaná a tieto plyny sú spolo?ne spa?ované s uhlím v zariadení s celkovým výkonom 10 MW. Spotreba dreva (štiepky) ako paliva predstavuje 16 m3 za
|